ZAKLIATA HORA PAVLA DOBŠINSKÉHO

V autorstve Martiny Bocánovej a Kataríny Žeňuchovej vydala Národopisná spoločnosť Slovenska novú publikáciu Zakliata hora Pavla Dobšinského. Monografia ponúka pohľad na jednu z kľúčových osobností slovenskej kultúry 19. storočia – Pavla Dobšinského, ktorého kultúrnej verejnosť na Slovensku vníma ako synonymum slovenskej ľudovej rozprávky.   Bocánová, Martina – Žeňuchová, Katarína: Zakliata hora Pavla Dobšinského. Recenzenti: Milan Leščák, Viera Gašparíková. – 1. vyd. – Bratislava : Národopisná spoločnosť Slovenska, 2019. – 152 s. – ISBN 978-80-973341-0-9.   Práve osobnosť Pavla Dobšinského je spojená so zbieraním, vydávaním a redigovaním slovenskej ľudovej rozprávky, za čo si zaslúžil pevné a nezastupiteľné miesto v dejinách slovenskej folkloristiky. Ovplyvnil formovanie folkloristiky, predovšetkým jej raných fáz a neskôr aj ako teoretik slovenskej rozprávky zásadne ovplyvnil aj kreovanie folkloristiky ako samostatnej vednej disciplíny. Zbieranie, vydávanie a výklad rozprávok, ako ich realizoval P. Dobšinský od druhej polovice štyridsiatych rokov v rámci kolektívnych študentských zbierok folklóru až po vydanie monumentálnych Prostonárodných slovenských povestí (1880 – 1883), sa doposiaľ zvykli interpretovať výlučne ako aktivity zberateľské a folkloristické. Monografia chronologicky načrtáva vývin záujmu o slovenskú ľudovú rozprávku, o jej zbieranie, zapisovanie a následné redakčné úpravy s dôrazom na vývinový aspekt a domáce kontexty. Nezameriava sa len na život a dielo P. Dobšinského v historiografickej perspektíve, ale autorky uvažujú nad touto osobnosťou vedy v širšom kontexte. Zamýšľajú sa nad postavením Pavla Dobšinského v kontexte bádania o ľudovej slovesnosti – jeho úsilím o adekvátne a funkčné zbieranie folklóru, jeho zaznamenávanie, uchovávanie a, samozrejme, vnímajú jeho prácu aj v dobovom kontexte redakčných úprav a vydavateľských prác. Vo výchovno-vzdelávacom procese je publikácia vhodne využiteľná vo viacerých študijných programoch – v slovakistických ale aj etnologických a folkloristických disciplínach. Z hľadiska využiteľnosti a dopadu v okruhu slovakistických študijných programov možno publikáciu využiť pri vyučovaní dejín slovenskej literatúry obdobia romantizmu, pri objasňovaní literárno-teoretických otázok vzťahu literatúry a folklóru. Prezentácia publikácie bude prebiehať v druhom polroku 2019 a objednať si ju môžete už teraz priamo v Národopisnej spoločnosti Slovenska (narodopisnaspolocnostslovenska@gmail.com) alebo na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií UCM v Trnave (martina.bocanova@ucm.sk). Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.